Posledné dni a resumé

Dobré ráno, príjemný deň a pekný večer.

Sedím v záhorskej obci Marianka, sediac a premýšľajúc, vedľa mojej striebristej žienky Dorotienky.

Hlásim sa takto troška neskôr, kým nadišiel správnejší čas zhrnúť zhrnuteľné, analyzovať analyzovateľné. Už som sa naladil na správnu domácu vlnu, nasadil tepláky, kukol niečo v televízore, dospal posledné týždne.

Predposledný deň v Ljubljane bol pondelok, keď som ešte skočil do školy za profesorom Koželjom, ktorý ma potešil krásnou známkou za projekt Eco Village (každý ale vie že erasmus študenti dostávajú často prikrášlené ohodnotenia, tak šípim že sa aj na mňa uškerila slečna Štastena). V ten deň som vybavil ešte nejaké papieriky a formalitky, a dali sme si ešte s Peterkom, Josém a Ugom luxusný obedík v jednej pivničnej reštaurácii. Môj posledný. Peterko mi daroval jeden zo svojich bicyklov a tak sme šli poobede spolu do Rožnej doliny ich rozobrať, keďže obidvaja sme ich chceli odviesť domov na ďalšie používanie. Neskôr som sa začal baliť, dávať dole plagáty zo steny, rozlučovať s človekami na chodbe. Úplne veľa ľudí mi za posledné dni v Ljubljane povedalo že prídu do Bratislavy na návštevu, tak som zvedavý veru. Večer som šiel na Josého internát kde sa zišli nejaký ľudia aby so mnou pobudli posledné chvíle, tak sme požartovali, niečo aj popili. V ten večer okolo 11tej som čakal na mojich príchodzích z Bratislavy, no Dorotka mi napísala že len okolo 8mej vyrazili, tak som svoje čakanie posunul na 1nu hodinu rannú. Z Josého internátu sme sa presunuli na môj, rovno pred moju izbu, kde sa medzičasom rozbehla ďalšia erasmus kalbička, ďalšia z mnohých goodbye-pártys. Okolo 1nej som nakoniec privítal teda mojich priateľov zo Slovenska a predstavil mnohým z nich Dorotku kedže som im o tejto slečinke len dlho rozprával. V zložení Veronika S., Marek L., Jožo T., Martin F., Dorotka a ja sme sa po tejto párty zložili všetci v mojej malej izbe a troška pospali s budíkom na skorú rannú hodinu. Miro bol veľmi ústretový a šiel spať do inej izby naproti na chodbe tak sme mali izbu pre naše východoeurópske telá.

Ráno moji priatelia šli do centra Ljubljany si obzrieť krásy mrznúceho Plečnikovho mesta, ja som zatiaľ pobalil zbytok mojich vecí, upratal izbu a odovzdal kľúčik od tej prašivej malej izby. Krátke rozlúčenie s opitým Mirom a horsa na výlet smerom západným.

Cestovali sme dlho, zažili krásne chvíle vo švajčiarskom Lousanne, ale aj v nemeckom Ulme a tak sme po týždni dorazili na Slovensko. Tento výlet bol superkrásna bodka za mojim pobytom v Slovinsku. Aspoň som nemal čas smútiť za tým miestom, za tými ľuďmi, za tou brutálnou atmosférou, ktorou Ljubljana pre internacionálneho študenta Palénka žila.

Mnohí sa ma už pýtali čo mi môj zahraničný pobyt priniesol a čo odniesol, tak nejaké to resumé na záver by sa patrilo napísať.

V prvom rade som si vybral toto miesto za účelom spíkovania v angličtine, čím som moju slovnú zásobu troška obohatil a naučil sa lepšie vykecať, aj keď som stretol len jedného native speakera z Anglicka, ale to som aj očakával, takže žiadne prekvapenie. Moja angličtina nie je nič moc ani teraz, keďže som väčšinu času trávil s ľuďmi s rovnakými znalosťami tohto západného jazýčka. José, Vasco, Inverto či Miro sú vzorným príkladom.

Pookrial som na tomto pobyte vo veľmi širokej škále vecí. Oddýchol som si, zabavil som sa, zmenil som "stereotyp", naučil som sa troška variť, spoznal som ľudí perfektných, spoznal som Čechov, viem že Triglav je v Slovinsku, študijne som nadobudol vedomosti, spoznal som Ljubljanu, spoznal som aj celé Slovinsko a jeho kultúru, jazyk a atmosféru. Najviac zo všetkého si však asi cením priateľov ktorých som tam nadobudol.

Zlenivel som troška, lebo Erasmus nepozná pojem sobotné upratovanie, nedeľný pokojný deň, domáce povinnosti, sekanie dreva či iné domáce činnosti. Zničil som si troška svoje zdravie, málo som športoval v porovnaní aké som mal plány. Nejaké kilečká naviac tiež pribudli, tak budem mať v nasledujúcej dobe prácu spáliť špek.

A čo Ljubljana a Slovinsko Palénko?

Myslím že táto destinácia bola správna voľba. Ležernejší životný štýl, bicyklová kultúra mi asi najviac učarovali. Ljubljana je taká príjemná stredná kľukatá cestička medzi Viedňou, kde študujem a Bratislavou, kde bývam. To značí: žiadni turci, namiesto kebabu kúpiš burek, málo výtlkov na cestách, cyklodráhy v diskutabilnom stave, príjemná architektúra s veľa modernými stavbami, dobrý nočný život, normálne ceny v obchodoch, pekárne na uliciach, dobre premyslený systém s odpadom v centre mesta, veľa-veľa študentov a študentiek na uliciach v pracovné dni, dokonalá znalosť angličtiny medzi priemerným obyvateľstvom, blízkosť mora a hôr a mnohé ďalšie. V teplejšom počasí na bajku 7 minút do školy, počas sneženia a nepriaznivých podmienok 18 minút pešo, čo som si tiež s radosťou užíval. V Ljubljane je všetko blízko, kedže je celkom malá, však má čosi vyše 250 000 obyvateľov cez víkend, o pár desiatok tisíc viac cez týždeň.

Jediné čo by som nahlas povedal ako negatívum by bola izba v Rožnej doline za 85 euro mesačne. Môj dom bol označovaný ako jeden z párty domov v Rožnej, plus poschodie na ktorom som býval taktiež. Takže som si počas zdanlivo pokojných nocí nepospal, počas zdanlivo pokojných večerov som sa moc nepoučil. Hocikedy prišiel hocikto na izbu, či už omylom alebo naschvál, čo nebolo až tak príjemné vo finálnej fáze môjho štúdia.

Štúdium, škola atď?

Samotná fakulta architektúry je malá budova s veľmi familiárnou atmosférou vo vnútri. Skoro každý sa pozná s každým, upratovačky sú sexi, záchody nádherné. Slovinský študenti boli na mňa veľmi príjemný, no myslím že to bolo aj kvôli tomu že som nebol španiel. Tých tam totiž majú podľa mojej mienky z počutia už dosť. Na začiatku som totálne nenávidel dezorganizáciu na škole, nikto nič nevedel, nikto nič nepovedal, nikto sa nikam neponáhľal. Avšak po pár týždňoch som si zvykol a odpovedal im rovnakou zbraňou, mojou lenivosťou ktorá bola spočiatku celkom veľká.

Študentský život v Ljubljane bol perfektný, za zmienku stojí teda hlavne to stravovanie so študentskými bonmi (príspevok od štátu 30 bonov na mesiac - jeden bon = 2,60 eura ), plus obrovské množstvá študentov všade evridej, čo dáva mestu príjemne mladý, dynamický nádych. Postaršie obyvateľstvo skoro vôbec nebolo vidno, no možno aj preto že som nevymietal kúty, kde sa táto skupina schovávala.

Som rád že som mohol stráviť tento pekný čas na tomto peknom mieste a zažiť veľa vecí aj nevecí, mať pamäti aj nepamäti, kamarátov aj priateľov atď atď... Ljubljanu a aj Erasmus odporúčam teda vrelo každému študentovi ktorý rozmýšľa.

Milí čitatelia pozorní, ktorí ste prišli až sem. Vďaka za vašu priazeň a za hecovanie aby som ja lenivý písal každý týždeň pre vás nejaký príspevok. Na začiatku som to myslel len pre úzky okruh známych no počty sledovanosti ma príjemne prekvapili, asi ako keď si nájdete hrčku pod kožou. S vašou pomocou je toto premňa aj taký denník do budúcna, aby som raz mohol vajčiť na gauči a spomínať na mladícke chvíle, chvíle príjemné a slobodné.

Papušky.

Miro spí, tak som si sním chcel spraviť jednu normálnu fotku.

Borke, nevedel veľmi anglicky, no jednoduché vtipy stačili aby bola švanda.


Luka, slovinec učiaci sa slovensky a česky.

Marta, poľška šestra.

Lukas a Agnieszka, nemec a polka, románik a románička.

Marlenka a ja na poličke.

Lotyš Andrius spiaci v zime totálnej.

Pyjama guy, jaskyniar, prišiel skúmať slovinské jaskyne.



Fifa player - keď hral fifu na jeho izbe musel mať otvorené dvere, aby každý počul hluk divákov na štadióne.

Adela, typická španielka.

Keny francúz a Vojta čechúň.

Jon a Gosia, španiel a polka.

Tomas, poliačik.

Aldo, talian z Neapolu a ostatní taliani mi darovali na rozlúčku čapicu s nápisom Napoli.

Aj ona si chcela spraviť fotku. Moja obľúbená mexico pizza v menze.

José - španiel.

Vincent - veľký fičúr, španiel.

José - španiel - s tým menom a výzorom avšak som ho volal mexico guy.

Epesses nedaleko Lausanne vo Švajčiarsku, na brehu Ženevského jazera.
 V tomto malebnom domčeku sme drichmali.

Kedže tam bola outdoor výrivka, tak sme si troška povajčili v nej.

Ženevské jazero.

U Beniho v Günzburgu pri Ulme v Nemecku.

Katedrála v Ulme s údajne najvyššou kostolnou vežou na svete.