125. deň, 27.1.2013

Dober dan,

Uplynulý týždeň podla rytmusa "zmokol". Všetko čo ešte jeden týždeň predtým nasnežilo sa pomaly začalo roztápať a pomocou poprchania miznúť, a tak pri momentálnom pohľade z môjho okienka už nieto sňahu veľa, len také odrobinky. Avšak posledné dve noci začalo troška prituhovať, mokrý sňah sa zmenil na nebezpečné ľadové úseky, ktoré mi ešte ani nedovolili myslieť na vytiahnutie môjho tátoša bicykla z garáže. To však súvisí stále aj s mojím zdravím, ktoré stále nieje v poriadku. 

Som najväčší a najsmradľavejší hypochonder v celom zimnom Slovinsku.

Kedže som už prednášky žiadne nemal tak som školu navštevoval hlavne kvôli príjemnejšiemu miestu na klikanie - pracovanie, čo sa po strede zmenilo keď mi spolubývajúci oznámil že odchádza na supernajdlhší predĺžený víkend domov. Veľmi som sa potešil a tak moja pracovňa po strede bola tunák v Rožnej doline. Hneď som spravil bordel na jeho polovičke, šaty všade, požičal reproduktory a púšťal rôzne rytmické šmaky. 

V piatok som išiel na kalbičku na iný internát kde mi jeden český bratř, obyvateľ toho internátu (Honza Špatenka) povedal, že v kolónke pre všetkých s priezviskom začínajúcim sa na Š videl aj moje meno.  Tak som tam zbehol a ozaj, pošta mierená mne poslaná na iný internát ma potešila aj prekvapila, kedže si údajne mám ísť preto na poštu do 15tich dní. Ten lístoček tam avšak prišiel 29.11.2012...

V sobotu večer mal pán José narodeniny aj s nejakými bičíz na svojom internáte, tak sme tam s chalanmi odnás išli a troška zakalili, úspešne. Teda, až na moje stratené kľúče. Túto nepríjemnú skutočnosť som zistil asi o 4tej ráno a bál som sa že mi ich niekto mohol aj ukradnúť, a keby mi vzali počítač z mojej izby tak by som sa rovno mohol zbaliť a ísť domov, za najmilejšou mamičkou.

Všetci mi ochotne pomáhali hladať, no márne, tak sa mi veľa ľudí ponúklo že môžem unich spať či už na zemi alebo na posteli, avšak na iných internátoch. Ja som teda račej išiel do toho môjho, kde som zobudil Lotyša Andriusa ktorý ma prichýlil, kedže býva na tom istom poschodí. Ako homeless som prežíval dnešný skoro celý deň v jeho izbe, spiac. Na fejsbúk som rozhodil siete, či niekto nemá moje kľúče a o asi 2 hodiny mi zavolal Vicent, Španiel že ich našli u Josého v izbe. Pomáhal mi ich hľadať a mal ich asi celý čas vo vačku. Pijan. Odľahlo mi a tak som sa po 15 hodinách vrátil do mojej izby.

Ešte necelé tri týždne ma čakajú v tejto bohom zasľúbenej krajine, plnej zimných športov pre zdravých ľudí, a moje projektíky sa blížia do finálneho štádia. Profesor Janez Koželj je na mňa super milý, sme kamoši, škoda že sa v angličtine nedá moc tykať, teda aspoň tak som sa dopočul.

Spánbožkom.

Symbolika uplynulého týždňa.

Rozumieš?

Robíme umenie s Andriusom.

Som tu niečo ako bôžik.

Títo dvaja Američania si prisadli v menze kunám a tak sme sa asi hodinu bavili o Ježišovi a viere, aj pomocou kartičiek.

Miro si kúpil sluchátka, bezdrôtové, veľmi je rád. Myslím že ho oslovil stredný regál v Lídli.

Jeden z návrhov domácich študentov na design eco village. Vpravo je veľká fabrika na výrobu truhiel.

V noci niekto odtiahol stojan s bicyklami s veľkým hlukom, ráno to domovník dával späť.

Lara Croft si doniesla takýto parádny klobúk na sobotňajšiu párty, kedže dress code boli klobúky.

Začíname hrať stolný futbal. Vľavo Lotyš Andrius, vpravo Talian Aldo.

Streda.

Sobota.